Devianska Huta je jednou z najvyššie položených obcí bývalého Zvolenského okresu. Jej chotár sa rozprestiera na 1565 hektároch v trojuholníku Hriňová - Látky - Lom nad Rimavicou. Obec prekvapujúco nemá dlhú históriu, pretože vznikla len v 2. polovici 18. storočia z detvianskych lazov Komárno a Bratkovica a z osady pri niekdajšej sklárni. Tú zriadil gróf Mikuláš Esterházy (zanikla koncom 19. storočia) a nie je teda náhoda, že obec sa až do roku 1920 volala Mikulášova Huta.

V roku 1828 mala obec 142 domov a 1185 obyvateľov, ani ona sa však za prvej ČSR nevyhla vysťahovalectvu do zámoria. Ďalšia vlna vysťahovania po druhej svetovej vojne a iné okolnosti zredukovali tento stav na 888 obyvateľov v roku 1999.

Pamiatky ľudovej architektúry, zrubové stavby so sedlovou šindľovou strechou a podlomenicou, sú už zriedkavosťou, zato v obci i jej lazníckych častiach možno obdivovať vyrezávané kríže rezbára Emila Machavu. Na neskoroklasicistickom rímskokatolíckom kostole z roku 1843 stojí za povšimnutie oltár i pamätná tabuľa venovaná Petrovi Tomkuljakovi. Bývalé sídlo obecného úradu dodnes stráži obrovská lipa vysoká 25 metrov s obvodom kmeňa až 6 metrov. Pamätníci tvrdia, že sa sa dožíva 400 rokov. V jej blízkosti rastie aj statný buk.

Charakteristický poľnohospodársky motív sa celkom logicky objavil i na obecnom typáriu, ktoré si obec vyhotovila pravdepodobne v 40-tych rokoch 18. storočia.Odtlačok typária sa zachoval v Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici, a to v administratívnych písomnostiach Zvolenskej župy z roku 1855. To, čo erb Detvianskej Huty robí nevšedným - lebo poľnohospodárska symbolika je v erboch slovenských obcí obzvlášť frekventovaná - je jeho netradičná kompozícia a predovšetkým to, že heraldické figúry vyrastajú z vŕšku, ktorý zasa symbolizuje okolitý terén. Práve vďaka rozsiahlosti a členitosti terénu dĺžka miestnych komunikácií dosahuje až 96 km.

Samotnú obec Detvianska Huta tvorí niekoľko osád: Vrchdobroč, Bratkovica, Komárno-Ľuľovka, Žabica, Brnovka...

Obec je vyhľadávaná pre množstvo hubárskych terénov i pre výborné podmienky na zimné športy. Turistika a futbal sú najobľúbenejšie letné športy.

Obyvatelia Detvianskej Huty majú veľký zmysel pre úctu k tradíciam. Kroje si uchovávajú a pýšia sa nimi pri nejednom cirkevnom sviatku či hutianskej hostine. Hutianska hostina sa viaže k 15. augustu, dátumu zasvätenia katolíckeho kostola Nanebovzatiu Panny Márie. Vtedy sa poschádzajú rodáci z blízkych i vzdialených kútov.

Detvianska Huta dala národu veľa významných osobností: národného dejateľa Petra Tomkuljaka, chemika Jána Hročeka, profesora matematiky Milana Kolibiara (pripomína ho pamätná tabuľa pri vchode do miestnej školy), profesora slovenskej literatúry Eduarda Gombalu a ďalších.

V Detvianskej Hute sú pod jednou strechou tri školy: materská, základná a škola v prírode.

Základnú školu zriadili v roku 1976. Dochádzajú sem deti z dvoch spádových obcí a 14 osád. Najvzdialenejšia je v Hornej Bzovej vo vzialenosti asi 12 km. Škola je zapojená do rôznych projektov a už nikoľko rokov v nej pracuje školské športové stredisko so zameraním na beh na lyžiach.
Školu v prírode zriadili v roku 1979. Pôvodným zameraním slúži zdravotnému pobytu detí z oblastí znečisteného životného prostredia.Počas zimných mesiacov škola využíva najmä výborné snehové podmienky a prítomnosť vlekov na lyžovanie. V lete sa organizujú tábory.